Šok 12

[pokemonpichu]

Ráno som sa zobudil s tým istým pocitom. Dcérka sa už prebúdzala v izbičke, počul som jej tiché mrmlanie a šuchotanie periniek. Ona ešte spala – chrbtom ku mne, kolená stiahnuté k bruchu, deka až po uši. Plachta pod ňou bola stále mierne vlhká od včerajška. Nechcel som ju budiť.
Sadol som si k stolu v pracovni s kávou a znova som otvoril ten priečinok. Nie preto, že by som chcel vidieť viac. Chcel som nájsť odpoveď na jedinú otázku, ktorá mi už nedala spať:
Prečo práve Martin?
Prečo sused? Prečo tak rýchlo po pôrode? Prečo sa jej telo tak okamžite a bez boja otvorilo cudziemu človeku, ktorý býva päť metrov od nás?
Prešiel som dátumami súborov. Väčšina bola z obdobia 21–24 rokov. Potom dlhá pauza. Až kým som neotvoril posledný malý priečinok – nazvaný jednoducho „extra“.
Tri videá. Krátke. 4:12, 7:38 a 9:14.
Prvé – „extra – 1“
Záber z mobilu, horizontálna poloha, pravdepodobne položený na stolíku v byte. Robo sedí na gauči, vedľa neho Martin – mladší o dobrých 8 rokov, ešte bez brady, vlasy kratšie, tričko s logom nejakého fitness centra. Obaja pijú pivo z plechoviek. Na zemi kľačí ona – vtedy ešte krátke vlasy, čierne body s otvoreným rozkrokom, ruky za chrbtom zviazané čiernym opaskom.
Robo sa smeje do kamery.
„Tak toto je tá moja malá kurvička, o ktorej som ti hovoril. Dnes ju môžeš volať ako chceš.“
Martin sa usmeje, pohľad trochu neistý.
„Fakt robí všetko?“
„Všetko,“ odpovie Robo a kývne jej hlavou. „Povedz mu to.“
Ona zdvihne pohľad – oči lesklé.
„Robím všetko, čo pán povie,“ zašepká poslušne.
Martin sa nakloní dopredu, chytí ju za bradu.
„Tak ukáž.“
Robo jej rozopne body medzi nohami. Ona sa sama predkloní, zadok vystrčí, nohy roztiahne. Martin si rozopne nohavice, vytiahne už tvrdý penis a bez ďalších slov jej ho vrazí do úst – nie jemne, ale ani brutálne. Ešte testuje. Ona ho berie hlboko, rytmicky, sliny sa jej ťahajú po brade.
Robo sa smeje.
„Vidíš? Je vycvičená. Môžeš si ju brať kedy chceš, kým som ja v pohode. Len mi občas pošli fotku alebo krátke video, nech viem, že sa o ňu staráš.“
Martin sa jej urobil do jej úst – krátko, prudko. Ona prehltne, zakašle, ale úsmev jej nezmizne.
„Dohodnuté,“ povie Martin a pohľadom sa vráti k nej. „Tak zajtra po práci?“
Ona prikývne – malý, poslušný pohyb hlavou.
Video skončí.
Dýchal som veľmi pomaly. Srdce mi búšilo v ušiach,strašným, dusivým pochopením.
Druhé video – „extra – 2“ (7:38)
Už iný byt – väčší, modernejší. Pravdepodobne Martinov. Ona leží na chrbte na posteli, nohy v podväzkoch roztiahnuté a pripútané k čelu postele širokými popruhmi. Martin stojí nad ňou, penis v ruke, pomalysi ho honí a pozerá dolu.
„Povedz to,“ povie ticho.
„Som tvoja kurva,“ odpovie ona automaticky.
„Hlasnejšie.“
„Som tvoja kurva!“ takmer vykríkne.
Potom sa na ňu položí – váhou celého tela. Vstúpi do nej. Ona sa prehne, chrbát sa jej zdvihne z postele, ústa sa otvoria v tichom „áááhh…“. Šuká ju dlho, pomaly, ale veľmi hlboko. Keď sa blíži, vytiahne sa, otočí ju na brucho (popruhy sa krútia, ale držia), zdvihne jej zadok a vojde analne – bez prípravy navyše. Ona zakričí do vankúša, ruky sa jej kŕčovite chytajú čela postele. On zrýchli, posledných pár pohybov brutálnych. Urobí sa dovnútra – dlho, pulzujúco. Potom sa vytiahne, semeno jej pomaly vyteká.
Zoberie mobil, natočí si to zblízka – jej roztiahnutý zadok, bielu tekutinu stekajúcu po stehnách, trasúce sa nohy.
„Pošli pozdrav Robovi“ povie a otočí mobil na jej tvár. Ona sa usmeje a povie „Ahoj pán môj, dnes som poslučná kurvička ako si chcel“, a video sa ukončí.
Tretie video – najkratšie, ale najhoršie.
Iba 9:14, ale stačilo.
Na videu kľačala na terase , ktorá vyzerá presne tak, ako ju vidím cez plot, keď sa ráno pozerám von – sivá, s drobnými čiernymi bodkami. Ústa otvorené, jazyk vonku, oči hore na Martina. On stojí presne tam, kde som ho často videl stáť cez okno.
Mal penis v ruke „Vieš, čo budeš robiť, keď sa nasťahujete vedľa?“ povie na videu.
Ona prikývne – malý, poslušný pohyb.
Vždy keď odíde do práce… otvoríš terasové dvere. A budeš čakať presne takto.“
Potom sa jej vystriekal na tvár – pomaly, cielene, prúd po prúde. Ani nemrkla. Len čakala, kým skončí. Potom jazykom oblízla pery.
„Sľubujem,“ zašepkala.
A video skončilo.

Zavrel som notebook. Dlho som len sedel a díval sa na stenu.
Keď prišla dole – v župane – sadla si oproti mne. Videla mi to na tvári.
„Čo je?“ spýtala sa ticho.
„Pozrel som si staré videá.“
Tvár jej zbledla. Ruky sa jej trasúce položili na stôl.
„Povedal si že si ich zmazal?“
„Klamal som.“
„Videl som ako ho Robo priviedol. Predstavil ho ako kamaráta. Povedal mu, že si jeho kurvička, ktorú si môže brať kedy chce. A že mu bude posielať fotky.“
Chvíľu mlčala. Potom veľmi potichu:
„Áno. Poznala som ho už vtedy. Vedela som, kto býva vedľa, keď sme sa sem nasťahovali. A keď som raz otvorila terasu… a on tam stál… vedela som, že to príde. A neurobila som nič, aby som to zastavila.“
Pozrel som sa jej do očí.
„Prečo si mi to nepovedala hneď na začiatku? Keď sme sa sem nasťahovali?“
Slza jej skĺzla po líci.
„Lebo som dúfala, že to zabudnem. Že keď budem s tebou, s dieťaťom, s normálnym životom… že to telo zabudne. Ale nezabudlo. Keď ma prvýkrát chytil za boky cez plot… vedela som presne, čo chce. A ja som to chcela tiež. Pretože to poznalo. Pretože to už raz fungovalo.“
Ticho.
„Chceš, aby som odišiel?“ spýtal som sa nakoniec.
Rýchlo pokrútila hlavou.
„Nie. Chcem, aby si ostal. Aj keď ma budeš nenávidieť. Aj keď ma budeš brať ako vec. Len… nechcem byť sama s tým telom, ktoré stále pamätá.“
Vstal som. Obišiel som stôl. Stál som za ňou.
„Postav sa,“ povedal som ticho.
Vstala. Župan jej spadol na zem. Stála nahá, trasúca sa.
Otočil som ju chrbtom k sebe. Pritlačil som ju k stolu – presne tak, ako to robil Martin. Jednou rukou jej som stiahol vlasy dozadu, druhou som jej roztiahol nohy.
„Vieš, čo chcem počuť,“ zašepkal som jej do ucha.
Vzlykla – ticho, prerývane.
„Som tvoja kurva,“ zašepkala.
„Hlasnejšie.“
„Som tvoja kurva!“ vykríkla.
Vošiel som do nej – jedným prudkým tlakom. Pomstou. Nie láskou.
A v tej chvíli sa to vo mne definitívne zlomilo.
Od toho momentu bola pre mňa kurva.
Zabilo to všetku lásku, čo vo mne ostala.
Ani som sa na ňu nepozrel. Len som si stiahol nohavice, vzal mobil z linky a napísal Martinovi jednu jedinú správu:
„Zajtra o 17:30 príď k nám zadným vchodom. Keď prídem z práce, budem doma. Príď presne o tom čase. Nepýtaj sa prečo.“
Odoslal som. Bez emotikonu. Bez ďalších slov.
Odpoveď prišla o tri minúty:
„OK.“
Vypol som mobil. Otočil som sa k nej.
„Zajtra o pol šiestej príde Martin,“ povedal som pokojne. „Budeš tu. Otvoríš mu zadné dvere. Presne tak, ako si sľúbila.“
Zdvihla pohľad – oči plné strachu, ale aj niečoho iného. Nie vzrušenia. Skôr rezignácie.
„Čo chceš robiť?“ zašepkala.
„Uvidíš.“
Odišiel som hore. Nechal som ju tam – sama, s mojou spermou a s tým, čo som jej práve povedal.
Celý večer som sa tváril normálne. Dcérka sa hrala, večera, kúpeľ, uspávanie. Ona sa usmievala dcérke, ale ruky sa jej trasli, keď jej dávala pyžamko. Keď sme išli spať, otočila sa chrbtom. Neobjal som ju. Len som ležal a počúval, ako sa snaží nedýchať príliš hlasno, lebo vie, že zajtra sa niečo skončí.
Ráno som odišiel do práce ako vždy. Pobozkal som dcérku na čelo. Na ňu som sa ani nepozrel.
Celý deň som v práci nič nerobil. Len som čakal na hodiny.
O 17:15 som odišiel z práce.
O 17:28 prišiel Martin. Zaklopal na terasové dvere – ticho, len dvakrát.
Ona otvorila.
Neprivítala ho slovami. Len cúvla dovnútra a pustila ho.
Keď ma zbadali, obaja zamrzli.
Martin sa otočil ku mne.
„Som doma,“ povedal som pokojne. „Ty si tu hosť.“
„Sadni si na gauč. Ty tiež.“
Obaja sa posadili – ona na kraj gauča, on oproti, nohy spolu, ruky na kolenách.
Vybral som mobil. Zapol som nahrávanie. Postavil som ho na poličku – objektív otočený na nich.
Martin otvoril ústa.
„Počúvaj, ja…“
„Nie,“ prerušil som ho.
„Budete sa milovať. Predo mnou. Presne tak, ako ste to robili, keď som nebol doma. A ja si to budem natáčať.
Martin sa postavil.
„Nie. To nerobím. Koniec. Idem preč.“
„Ak odídeš teraz,“ povedal som ticho, „pošlem to všetko tvojej žene. Dnes večer. Rozhodni sa.“
Sadol si späť. Tvár bledá.
Ona sa rozplakala nahlas.
„Prosím… nerob to…“
„Už si to robila,“ povedal som. „Len tentoraz budem pri tom ja.“
Pohybom ruky som im ukázal na koberec – uprostred obývačky.
„Začnite.“
Martin sa nehybne pozeral na mňa.
Ona sa pomaly postavila. Podišla k nemu. Kľakla si pred neho.
„Prosím…“ zašepkala mu. „Urob to. Inak to zničí všetko.“
Martin zavrel oči. Stiahol si tepláky.
Ona vzala jeho penis do úst – pomaly, ako to robila predtým.
Ja som stál vedľa, mobil v ruke. Nahrával som.
Martin zavrel oči pevnejšie, akoby dúfal, že keď ich neotvorí, všetko zmizne. Ale nezmizlo.
Ona mu ho stále držala v ústach, pohyby pomalé, mechanické, akoby robila len to, čo musí. Plač jej striedal lapanie po dychu. Ja som stál dva metre od nich, mobil vystretý v pravej ruke, druhou som si občas upravil uhol, aby bolo vidno obidvoch rovnako dobre.
„Stačilo,“ povedal som po asi minúte. Hlas mi vyšiel suchý, bez emócie. „Postav ju.“
Martin otvoril oči. Pozrel sa na mňa – nie hnevom, ale akousi prázdnou, zdesenou prosbou. Potom sa pozrel na ňu.
„Prosím ťa…“ zašepkala mu. „Len to urobme. Rýchlo.“
Zdvihol ju za podpazušie. Bola ľahká, akoby sa v tej chvíli zmenšila. Postavil ju chrbtom ku mne, rukami jej roztiahol nohy. Nepozeral sa na mňa. Len na ňu.
„Nie tak,“ prerušil som ho. „Otoč ju. Chcem vidieť jej tvár.“
Poslušne ju otočil. Teraz stála čelom ku mne, on za ňou. Oči mala opuchnuté, rúž rozmazaný.
„Vlož ho do nej,“ povedal som pokojne. „Pomaly.“
Martin sa chytil jej bedier. Jednou rukou si pomohol a vošiel do nej. Ona vykríkla – nie od rozkoše, ale od bolesti a poníženia. On zastal.
„Pokračuj,“ povedal som. „Tvrdo. Ako keď si myslel, že sa nikto nepozerá.“
Začal sa pohybovať. Najprv pomaly, akoby sa bál, že ju zlomí. Potom rýchlejšie, lebo vedel, že inak to bude horšie. Jej prsia sa hojdali s každým nárazom, slzy jej stekali po lícach a padali na koberec.
„Silnejšie,“ prikázal som.“
Poslúchol. Tresk tela o telo sa rozliehal po izbe. Ústa mala otvorené a lapala po vzduchu.
„Počkaj,“ povedal som zrazu.
Obaja zamrzli. On v nej, ona sa trasúc.
Položil som mobil na konferenčný stolík – stále nahrával – a prešiel k polici. Vzal som prázdnu fľašu od vína.
„Martin,“ povedal som a podal mu fľašu. „Vytiahni ho. A toto jej tam vlož.“
„Nie,“ vykríkol prvýkrát nahlas. „To už nie.“
Pozrel na ňu. Ona len zavrtela hlavou – nie nie, ale „urob to, prosím, skonči to“.
Vzal fľašu. Vytiahol sa z nej. Ona sa predklonila, rukami sa oprela o operadlo pohovky. On jej pomaly, veľmi pomaly začal zasúvať hrdlo fľaše.
Kričala. Krátko, prudko, ako zviera. On zastal.
„Hlbšie,“ povedal som. „A pomaly to vyťahuj a zasúvaj.“
Poslúchol. Fľaša sa leskla od jej vlhkosti. Ja som sa vrátil k mobilu, priblížil som záber.
„Šukaj ju znova,“ povedal som nakoniec. „Tentoraz s tým v nej.“
Vložil sa späť – tentoraz do zadku, lebo vpredu už bola fľaša. On sa pohyboval mechanicky, bez rytmu, len aby to skončilo.
Pozeral som sa. Nahrával som.
Po asi štyroch minútach som povedal:
„Stačí.“
Mobil stále nahrával.
„Teraz viete,“ povedal som ticho, „ako sa asi cítim.“
Nikto neodpovedal.
Hneď ako som to nahral, som to video poslal jeho žene. Vedel som že tým spustím lavínu, ale už mi to bolo jedno.

[ERCH_XY]

Dobre už ide do toho aj jeho žena super

[Mispulin]

A teď bude u Martina brajgl a stará ho asi kopne do zadele a rozvede se. Nejspíš příjde i o barák. Ale chtělo by to i něco provést tomu Robovi...

[kuto8157]

Toto je uplna pecka normalne žasnem

[Wejgll]

Paráda

[Kulík]

Dostává to grády, super.