šok 9

[pokemonpichu]

Tri týždne po tom, čo si pozrela všetky záznamy, sme žili v akomsi divnom rytme. Cez deň normálny život – káva, dcérka, úsmevy, večera. Ale keď sa zhaslo svetlo a malá zaspala, prestávali platiť všetky pravidlá.
Každý večer som si ju bral presne tak, ako sa mi zachcelo. Bez otázok. Bez „dnes nie“. Bez milostných rečí. Len som ju chytil, otočil a vzal.
Prvý večer po jej priznaní som ju položil na kuchynský stôl – ten istý, na ktorom kedysi kvapkalo mlieko a semeno od Martina. Tričko som jej nevyzliekal, len som ho vytiahol hore, prsia vonku, bradavky ešte tvrdé od kŕmenia. Nohavice a nohavičky dole na členkoch. Roztiahol som jej nohy široko, kolená na hrane stola. Vnoril som sa do pičky jedným prudkým tlakom – bola mokrá, horúca, ale stále sa napla, akoby to bolelo. Držal som ju za boky a búšil do nej krátkymi, tvrdými nárazmi. Stôl sa pod nami hojdal, nohy škrípali o dlažbu. Jej prsia sa hojdali v rytme, mlieko kvapkalo na dosku – plesk, plesk, plesk. Stenala dusene, ruky sa jej kŕčovite chytali hrany, prsty zbledli. Keď som cítil, že sa blížim, vytiahol som ho, otočil ju na brucho, zdvihol zadok a vošiel analne – pomaly, ale hlboko, bez lubrikantu navyše. Zakričala ticho, telo sa jej prehnulo, zadok sa stisol okolo mňa. Pár prudkých pohybov a vystriekal som do nej všetko. Vytiahol som ho, semeno jej vytekalo po stehnách na stôl. Nechal som ju tak ležať, zadok hore, nohy roztiahnuté, a išiel som sa osprchovať.
Druhý večer na gauči. Sedela som v rohu, ona si kľakla medzi moje nohy. Vzal som ju za vlasy, vytiahol ho von a strčil jej do úst – hlboko, až po hrdlo. Cmúlala, sliny sa jej ťahali po brade, oči sa jej zaliali slzami, ale nebránila sa. Držal som ju pevne, riadil tempo – rýchlo, hlboko, kým sa mi nesťahoval zadok. Vytiahol som ho tesne predtým, ako som sa urobil, a vystrelil jej na tvár, na pery, na prsia. Rozmazával som to prstami po koži, pomaly, akoby to bola nejaká rituálna vec. Potom som ju otočil chrbtom k sebe, položil na gauč na štyroch, vstúpil do pičky a šukal ju rýchlo, tvrdo, rukou jej stlačil krk – nie silno, ale dosť na to, aby cítila tlak. Stisla sa okolo mňa, zadok sa triasol, z hrdla jej vychádzali prerývané „aaaah… áno…“. Keď som sa uvoľnil vnútri, nechala som ju klesnúť na brucho, stále vo vnútri, kým som nezmäkol. Potom som ho vytiahol a nechal ju tam – spotenú, s tekutinou stekajúcou po stehnách, dych nepravidelný.
Ďalší večer na schodoch – cestou hore do spálne som ju zastavil na polposchodí. Pritlačil som ju k stene, nohavice dole, nohy roztiahnuté. Vošiel som odzadu do pičky, jednou rukou jej držal ústa, aby nestonala príliš nahlas. Druhou rukou som jej stláčal prsia, mlieko tieklo po prstoch. Búšil som do nej prudko. Keď som sa blížil, vytiahol som ho, otočil ju na kolená a dokončil sa do úst – hlboko, až kým neprehltla všetko. Potom som ju zdvihol, odniesol do postele a tam som ju vzal ešte raz – tentoraz analne, pomaly, ale hlboko, kým sa neprehla a nezačala sa sama napichovať. Keď som sa urobil, ostal som v nej dlhšie, cítil som, ako sa jej telo trasie
Niektoré večery som si ju bral len rýchlo – na podlahe v obývačke, na kolenách, ústa otvorené, jazyk vonku, kým som sa jej nevystriekal na tvár. Inokedy som ju položil na posteľ na chrbát, nohy na ramenách, a šukal ju do pičky dlho, pomaly, hlboko, kým sa nezačala triasť a nevyšla z nej dlhá, tichá vlna. Vždy som končil vnútri alebo na nej – nikdy som sa nepýtal, kde to chce.
Ona nikdy nepovedala nie. Nikdy sa nebránila. Len sa poddávala – telo sa jej napínalo, zadok vystrkovala vyššie, ústa otvárala širšie, stisla sa okolo mňa silnejšie, keď som zrýchlil. Po každom raze plakala – potichu, do vankúša, ramená sa trasúce. Ale ráno vstala, usmiala sa dcérke, urobila raňajky a tvárila sa, že je všetko v poriadku.
Až po troch týždňoch som jej raz večer, keď som sa vytiahol a ona ležala na bruchu s nohami ešte roztiahnutými, povedal:
„Urobil som test otcovstva.“
Pozrela sa na mňa – oči červené, tvár spotená.
„A?“ zašepkala.
„Je moja. Na 99,8 %.“
Chvíľu mlčala. Potom sa rozplakala – nie hanbou, nie strachom, ale niečím iným.
„Ďakujem,“ povedala ticho. „Že si to chcel vedieť.“
Sadol som si vedľa nej. Prvýkrát som ju po tom všetkom objal – nie jemne, ale pevne, ako keby som ju chcel udržať, aby sa nerozpadla.
Sedeli smetam – ona s mokrými stehnami, ja s rukou na jej ramene.
Neviem, čo bude zajtra.
Po tom, keď som jej ukázal výsledok testu a ona sa rozplakala s dcérkou v lone, sa niečo v nás pohlo – nie k sebe, ale aspoň k tomu, že sme prestali hrať divadlo. Stále som si ju bral každý večer, stále tvrdo, stále ako som chcel, ale už to nebolo len o pomste. Bolo to o tom, že sme obaja potrebovali cítiť, že sme stále živí.

ďalší deň, sedeli sme v kuchyni – ten istý stôl, na ktorom sa všetko dialo. Dcérka spala hore, dom tichý, len hodiny tikali. Ona mala župan úplne rozopnutý, prsia vonku, nohy mierne roztiahnuté, ako keby čakala, že ju znova položím na stôl. Ale tentoraz som iba čakal.
A ona potichu začala.
„Mala som dvadsaťjeden. Študovala som. Potom som sa zoznámila s ním – volal sa Robo. Bol o desať rokov starší, mal firmu, peniaze, sebavedomie. Na začiatku to vyzeralo ako normálny vzťah – večere, darčeky, sex. Ale po mesiaci sa to zmenilo. Začal ma brať inak. Nie ako dievča, ktoré miluje. Ako... vec. Ako kurvu.“
Zhltla sliny. Ruky sa jej trasú.
„Prvýkrát ma to zlomilo, keď ma vzal do hotela. Povedal: ‚Dnes budeš robiť, čo chcem.‘ A ja som urobila. Na kolenách, ústa otvorené, on mi strkal do hrdla, kým som sa nedusila. Potom ma otočil, a šukal bez prípravy, bez lubrikantu, len tak. Bolelo to. Plakala som, ale on pokračoval. Keď sa urobil, povedal: ‚Vidíš? Si na to stvorená.‘ A ja... ja som sa cítila prázdna. Ale zároveň... . Ako keby mi niekto konečne ukázal, kým naozaj som.“
Pomaly si prešla rukou po stehne, akoby si to pripomínala.
„Potom to pokračovalo. Každý deň. Raz v aute na parkovisku – zadné sedadlo, nohavice dole, on odzadu, rýchlo, tvrdo. Raz mi zviazal uterákom ruky za chrbát a šukal tvrdo na podlahe v jeho byte, kým som prosila, aby prestal – ale on neprestával. Raz si ma vzal pred zrkadlom – nútil ma pozerať sa na seba, ako ma ničí, ako sa mi trasie zadok, ako mi tečú slzy. Povedal: ‚Pozri sa, aká si krásna, keď si moja kurva.‘ A ja som sa pozerala a plakala.“

„S Robom to nebolo len o mne a o ňom,“ zašepkala. Hlas sa jej trasol viac ako doteraz. „Po šiestich mesiacoch... začal ma požičiavať.“
Pozrel som sa na ňu. Nehýbal som sa. Nechal som ju pokračovať.
„Prvýkrát to bolo na jeho chalupe. Pozval troch kamarátov – chlapi okolo tridsaťpäť, štyridsať, všetci z jeho okruhu, firma, pivko, sranda. Povedal mi: ‚Dnes budeš pre všetkých.‘ Myslela som, že žartuje. Ale nebolo to žart. Keď prišli, dal mi najprv vypiť dva poháre vína – rýchlo, aby som sa uvoľnila. Potom ma vzal do obývačky, kde sedeli. Povedal: ‚Na kolená.‘ Poslúchla som. Vzali si ma po jednom. Najprv ústa – striedavo, hlboko, kým som sa nedusila. Potom ma otočili na gauč, nohy roztiahli široko. Každý ma vzal – raz pička, raz zadok, raz oboje naraz. Dvaja naraz – jeden v ústach, druhý odzadu. Robo len sedel, pil pivo a pozeral. Občas povedal: ‚Silnejšie.‘ alebo ‚Nech sa trasie.‘ A ja som sa trasla. Plakala som, ale telo mi nereagovalo. Keď skončili, Robo si ma vzal posledný – pomaly, aby som cítila každý centimeter, kým sa urobil vnútri. Potom ma nechal ležať na gauči, semeno všade – na tvári, na prsiach, medzi nohami. Povedal: ‚Vidíš? Si na to stvorená.‘“
Slzy jej stekali po tvári, ale pokračovala.
„Nebolo to raz. Stalo sa to ešte trikrát. Raz v jeho byte – dvaja kamaráti, celú noc. Raz na firemnej chate – piati chlapi, striedali sa, kým som nevládala stáť. Raz v aute – zastavil na odpočívadle, zavolal jedného kamaráta, a ja som mu musela podržať na zadnom sedadle, kým Robo šoféroval. Vždy to bolo rovnaké: bez slov, bez lásky, len použitie. A ja som to robila. Lebo som uverila, že toto je moja hodnota. Že ak ma chcú, som niekto. Ak ma požičiavajú, som dôležitá. Po každom raze som plakala hodiny, sprchovala sa. Ale vždy som sa vrátila. Lebo to bolo to jediné, čo som poznala ako ‚skutočné‘.“
Pomaly si prešla rukou po bruchu, dole medzi nohy – nie zmyselne, len ako keby si to pripomínala.
„Keď to ukončil, trvalo mi 3 roky, kým som sa dokázala normálne s niekým milovať. Potom som striedala chlapov a prišiel si ty. Ty si bol jemný. Miloval si ma. A ja som sa bála, že ak ti poviem pravdu, uvidíš vo mne tú kurvu z minulosti. Tak som to schovala. Až kým neprišiel Martin. Tvrdý, bezcitný,bral ma ako vec a všetko sa vrátilo. Ako keby mi telo povedalo: toto poznáš. Toto chceš. A ja som sa zlomila znova. Musela som. Lebo to bolo to jediné, čo mi dávalo pocit, že existujem.“
Pozrela sa na mňa – oči plné strachu a prosby naraz.
„Teraz vieš najhoršie. Že som nechala požičiavať sa kamarátom. Že som sa dávala piatim naraz. Že som orgazmovala, aj keď som plakala. A že keď si ma ty šukal tak tvrdo... cítila som sa znova ako vtedy. Ako keby som sa vrátila domov.“
Chytil som ju za zápästia. Zdvihol som ju zo stoličky. Položil som ju na stôl – nahú, trasúcu sa. Roztiahol som jej nohy široko. Vnoril som sa do pičky – pomaly, hlboko, aby cítila každý pohyb. Držal som ju za boky, pohyboval sa rytmicky, pevne, ale nie brutálne.
Stenala – dlho, ticho, oči zavreté.
Keď som zrýchlil, otvorila oči.
„Povedz mi, že ma chceš,“ zašepkala. „Aj takú, aká som bola.“
Ale ja som nič nepovedal.
Vtom sa napla. Orgazmus ju prešiel celú – dlhý, hlboký, s tichým plačom. Ja som sa uvoľnil vnútri – pomaly, pulzujúc, kým som nezmäkol.
Nevytiahol som sa hneď. Len som tam stál, stále v nej, a pozeral sa na ňu zhora, ako na kurvu, bez citu.
Ona otvorila oči, natiahla ruky ku mne, chcela ma pritisnúť k sebe, chcela pokračovať, chcela niečo – čokoľvek – aspoň slovo, aspoň dotyk, aspoň potvrdenie.
Ale ja som sa pomaly vytiahol. Semeno vytekalo na stôl. Bez slova som sa otočil chrbtom a odišiel.
Počul som, ako sa za mnou ozval tichý, prekvapený vzlyk.
„Počkaj... prosím...“
Neotočil som sa.
Išiel som hore po schodoch. Do pracovne. Zamkol som dvere.
Sadol som si na stoličku, hlava v dlaniach.
V hlave mi to krúžilo dokola: Robo. Kamaráti. Piati naraz. Orgazmy uprostred plaču. Martin. A teraz ja.
A ona tam dole leží na stole, stále mokrá, stále trasúca sa, a chce, aby som jej povedal, že ju chcem.
Ale ja som nevedel, čo chcem.
Chcel som ju milovať? Chcel som ju šukať ako kurvu lebo si to zaslúži? Chcel som odísť? Chcel som ju zničiť?
Nevedel som nič.
Len som sedel v tme a rozmýšľal, čo ďalej.
Lebo pravda prišla von – celá, surová, nepríjemná.
A ja som nevedel, či ju dokážem prijať.

[Mispulin]

Vlastně chudák žena i když hloupá, že se takto dala ovládat.

[onescout4u]

Niekedy má žena za sebou minulosť, ktorá na prvý pohľad vyzerá chaoticky alebo zranene. No často je to len príbeh človeka, ktorý nikdy nezažil skutočnú lásku. Nie preto, že by bol zlý alebo slabý, ale preto, že ho nikto naozaj neobjal srdcom.

Skutočný muž ju preto nesúdi podľa minulosti. Prijme ju celú – so všetkým, čo prežila. Miluje ju úprimne, bez podmienok a bez očakávania niečoho späť. A práve v takej láske sa žena môže konečne nadýchnuť, uzdraviť a rozkvitnúť tak, ako vždy túžila. Chcem veriť že sa to pre oboch skončí dobre .

[ERCH_XY]

Krásne pekne sa s nej vykľula kurva ktorá má pekne držať ked treba..

[Pepsi]

Super napísané !!!! Pokračuj ďalej.

[Wejgll]

Skvěle se to vybavilo