šok 3

[pokemonpichu]

Další Utorok 15:22. Sedel som v aute na kraji cesty, motor vypnutý, pohľad prilepený na mobil. Notifikácia prišla a ja som už vedel, že to bude zlé.
Martin prešiel cez záhradu – šortky, tričko, vyzliekol sa priamo na terase. Ona stála pri terasovom okne úplne nahá, telo osvetlené slnkom, prsia plné mlieka, zadok lesklý od vzrušenia. Keď ho zbadala, okamžite sa pohla – natiahla ruku, chytila ho za zápästie a ťahala ho dovnútra, smerom k obývačke. Pohyb bol rýchly, takmer zúfalý, ako keby si uvedomila, že vonku je slnko vysoko, plot nízky a hocikto môže prejsť okolo.
Ale on sa nepohol.
Chytil ju za boky, jedným silným pohybom ju otočil chrbtom k sebe a pritlačil ju celým telom k sklu terasového okna. Jej prsia sa sploštili na chladnom povrchu, bradavky sa rozplápli, mlieko sa okamžite začalo rozmazávať po skle. Ruky mala na skle, prsty roztiahnuté, pokúsila sa ešte raz odtiahnuť – ramená sa napli, telo sa pokúsilo cúvnuť dozadu, nohy sa jej pokúsili spojiť.
Nevládala.
On ju držal pevne – jednou rukou jej stlačil krk, palec a ukazovák okolo hrdla, mierny, ale neúprosný tlak. Druhou rukou jej držal bok, prsty zarývané do mäsa, telo prilepené k jej chrbtu. Ona sa ešte raz pokúsila odtiahnuť – hlava sa jej otočila smerom do izby, ústa pootvorené, dych rýchly – ale on ju tlačil späť, zadok jej zdvihol vyššie, nohy roztiahol širšie.
Vstúpil do nej analne – pomaly, ale bez váhania. Ona sa prehnula, čelo sa jej oprelo o sklo, ústa sa otvorili v tichom „áááhh…“, dlhom a dusenom. Prsia sa kĺzali po skle, mlieko stekalo v pramienkoch, zadok sa triasol od nárazov. Slnko svietilo priamo na ňu, telo pritlačené, mlieko rozmazané, nohy roztiahnuté tak široko, že sa jej kolená triasli.
Po chvíli sa uvoľnila – zadok sa jej zdvihol vyššie, naberala ho sama hlbšie, prsty sa kĺzali po skle a nechávali mokré stopy. Rukou si siahla medzi nohy, prstami krúžila po klitorise rýchlo, zúfalo. Stenanie sa zosilnilo – dlhé „aaaah… aaaah…“, hlasnejšie, akoby ju to riziko a ten tlak ešte viac rozpalovali.
On zrýchlil – tvrdšie, hlbšie. Keď sa blížil k vrcholu, ona sa napla – telo sa jej zatriaslo, zadok sa stisnul okolo neho, nohy sa podlomili. Bola tesne pred orgazmom, on tiež – pohyby sa stali krátke, prudké.
A vtedy to prišlo.
Z vedľajšej izby sa ozval plač – ostrý, prenikavý, ten, ktorý preruší všetko. Plač sa zosilnil, prešiel do kriku.
Ona sa okamžite stiahla – telo sa jej naplo, zadok sa uvoľnil. Otočila hlavu k dverám, oči sa jej rozšírili. Bez jediného slova sa odtiahla od skla, vytrhla sa mu z rúk, rýchlo natiahla župan, ktorý ležal na stoličke vedľa, a odbehla do detskej izby.
Martin tam ostal stáť stále tvrdý. Pozrel sa na sklo – mokré stopy od jej rúk a mlieka, rozmazané prúdy. Potom sa rýchlo obliekol – šortky, tričko, topánky. Bez čakania, bez pohľadu späť. Prešiel cez záhradu a odišiel.
Ona sa vrátila o šesť minút. Pozrela sa na sklo – mokré, rozmazané, mlieko, ktoré z neho stieklo, ešte na dlažbe. Sadla si na stoličku, ruky si položila na stehná, zadívala sa von do záhrady. Na tvári nič – ani hnev, ani smútok. Len prázdnota.
Potom vstala, utrela sklo uterákom, umyla dlažbu, išla sa osprchovať. Ako keby sa nič nestalo.
Ja som v aute sedel ďalších desať minút. Potom som naštartoval a odišiel domov – s tým obrazom v hlave: snažila sa ho zatiahnúť dovnútra, on ju pritlačil k sklu, ona nevládala, a nakoniec to prerušil plač nášho dieťaťa. On sa nestihol urobiť. A keď sa vrátila, už tam nebol.
To ma zasiahlo najviac. Nie len to, že si ju zobral pri okne. Ale to, že aj v tej chvíli, keď sa to dialo, bola ochotná riskovať všetko – len aby to zažila. A prerušila to len náhoda. Stále rozmýšlam ako sa k tomu postavím. Ak budem ticho nebudem chlap. Ak jej to poviem tak netuším čo tým rozpútam. Domov som prišiel asi o hodinu na to. Zaparkoval som pred domom ako vždy, vystúpil som a na chvíľu som sa zastavil pri aute. Na skle terasového okna som ešte videl tie jemné, takmer neviditeľné stopy – rozmazané prúdy mlieka, ktoré sa nedali úplne utrieť. Ako keby sa tam niečo stalo, ale nikto o tom nemal vedieť. Ona sedela na gauči v obyčajnom tričku a teplákoch, Usmiala sa na mňa – ten istý úsmev ako vždy. Pozrel som sa na ňu – na jej ruky, ktoré sa ešte pred chvíľou opierali o sklo, na jej telo, ktoré sa ešte pred chvíľou traslo pri okne. Na jej úsmev, ktorý bol rovnaký ako predtým. Nič sa nezmenilo. A zároveň sa zmenilo všetko.
Nepovedal som nič. Ešte nie. Nechcel som, aby to prišlo v tomto momente, keď je unavená, keď je dieťa v izbe, keď je všetko také normálne. Chcel som, aby to prišlo, keď bude pripravená. Keď bude musieť pozrieť na tie záznamy. Keď uvidí sama seba – pritlačenú k sklu, keď uvidí, ako sa usmievala. Keď sme išli spať, pobozkala ma na pery – dlhšie ako obvykle. Položila sa vedľa mňa, otočila sa chrbtom a zhasla svetlo.
Ležal som v tme a počúval jej dych. Bol rýchlejší ako zvyčajne.
Ja som nespal. V hlave sa mi prehrával ten záznam dokola. A vedel som, že zajtra alebo pozajtra to príde. Ale ešte nie dnes.
Ešte som jej to nepovedal.

[BM77]

Určitě bych nic neříkal a užíval si tajností. Máš velkou výhodu. Oni o tobě neví, tak můžeš je vidět naživo. Přiběhnout hned po sexu, projet ji, lízat ji.