Šok
Pravidla fóra
PP v názvu povídky označuje PRAVDIVÝ PŘÍBĚH. Prosím označujte pravdivé povídky PP Název povídky.
PP v názvu povídky označuje PRAVDIVÝ PŘÍBĚH. Prosím označujte pravdivé povídky PP Název povídky.
-
pokemonpichu
- Příspěvky: 107
- Registrován: pon 28. říj 2024 17:19:44
- Role ženy: je NORMÁLNÍ
- Role muže: je KANDAULISTA
- Pár slov o nás: neuvedeno
Šok
Pol roka po pôrode som si stále myslel, že je to normálne. Celé tehotenstvo nič, potom stehy, dojčenie, nočné vstávanie – zakaždým, keď som sa jej aspoň priblížil, povedala: „Ešte nie, som unavená, je príliš skoro.“ Opakovala to tak často, že som to prestal skúšať. Veril som jej. Prečo by som neveril?
Ten utorok som prišiel z práce v normálnom čase, okolo piatej. Zaparkoval som pred domom ako vždy, vystúpil som a išiel k vchodovým dverám. Skúsil som kľúč – zamknuté.
Samozrejme. Ona sa vždy zamyká, keď je sama doma s dieťaťom. To je jej zvyk už od prvého mesiaca po pôrode.
Tak som obišiel dom dozadu, k terase – tam je vždy otvorené aspoň jedno krídlo terasového okna, lebo sa tam dá lepšie vetrať a dieťaťu prúdi čerstvý vzduch.
Keď som prišiel k terase a pozrel cez sklo do kuchyne, zastal som ako zamrznutý.
Moja žena stála chrbtom k oknu, ruky sa opierali o kuchynskú linku, nohavice a nohavičky stiahnuté na členkoch. Martin, sused z vedľa, ju bral odozadu – rýchlo, tvrdo, bez zbytočných rečí. Mal gate spustené len po stehná, ruky jej držal na bokoch a vtláčal sa do nej tak, že sa jej celé telo pri každom náraze posúvalo dopredu. Tričko mala premokrené mliekom, kvapkalo jej to po bruchu na linku a na dlažbu.
Stál som tam za sklom, len pár metrov od nich, ale oni ma nevideli – slnko svietilo z druhej strany, odrážalo sa v okne, zvnútra bolo vonku čierne.
Srdce mi búšilo až v ušiach, nohy mi zrazu vážili ako olovo. Vidiel som, ako sa jej zadok trasie pri každom náraze, ako sa jej prsty kŕčovite chytajú hrany linky, ako sa jej chrbát prehnul až sa urobila – telo sa jej celé stiahlo, z hrdla jej vyšiel ten dlhý, tichý sten, ktorý som už mesiace nepočul.
Martin to ešte párkrát zatlačil a urobil sa. Videl som, ako sa mu zadok stiahol.Potom ho vytiahol videl som ako sa z nej začala liať biela tekutina po stehnách dole na dlažbu, bol som znechutený že ho nechala urobiť sa priamo do nej.
Ona sa otočila, kľakla si pred neho na kuchynskú podlahu a vzala ho do úst – pomaly, dôkladne, ako keby ho chcela úplne vyčistiť. Trvalo to len chvíľu, ale videl som to dosť dlho na to, aby sa mi to vrylo do pamäti.
V tej chvíli som sa spamätal.
Rýchlo som cúvol späť za roh domu, vrátil sa k autu, naštartoval som a odišiel o ulicu ďalej – zaparkoval som za rohom, kde ma nebolo vidno z okien ani z terasy.
Sedel som tam v aute dobrú pol hodinu.
Pozeral som sa na hodiny, na ulicu, na nič. V hlave mi to krúžilo dokola: mesiace „som unavená“, „je ešte skoro“ a teraz toto. Bez varovania. Bez ničoho. A ešte k tomu tie zamknuté dvere – ako keby mi to osud sám ukazoval, že to nemám vidieť.
Po pol hodine som sa vrátil.
Tentokrát som zaklopal na predné dvere. Po chvíli prišla, odomkla, usmiala sa ako vždy.
„Ahoj láska, prečo si zaklopal? Kľúč si zabudol?“
Povedal som len „áno, asi“ a vošiel som dnu.
Pobozkala ma na tvár – a vtedy to prišlo.
Z jej úst bolo cítiť niečo iné – slané, horkasté, to, čo poznám len z minulosti, keď sme sa milovali bez obáv.
Semeno na jazyku, ktorým sa ma dotkla.
„Prepáč, som strašne strapata,“ povedala ticho a trochu sa usmiala. „Celý deň ma malá zamestnávala, ani som nemala chvíľu pre seba.“
Prikývol som, povedal som len „hmm“ a išiel som sa osprchovať.
Stál som pod vodou dlho a stále som to cítil – ten pach v jej dychu, ten obraz cez terasové okno, ako keby sa mi to prehrávalo v hlave dokola.
Teraz viem, že „som unavená“ neznamenalo to, čo som si myslel.
A viem, že niečo sa v nás navždy zmenilo – aj keď ona o tom, že ja viem, ešte netuší.
Ten utorok som prišiel z práce v normálnom čase, okolo piatej. Zaparkoval som pred domom ako vždy, vystúpil som a išiel k vchodovým dverám. Skúsil som kľúč – zamknuté.
Samozrejme. Ona sa vždy zamyká, keď je sama doma s dieťaťom. To je jej zvyk už od prvého mesiaca po pôrode.
Tak som obišiel dom dozadu, k terase – tam je vždy otvorené aspoň jedno krídlo terasového okna, lebo sa tam dá lepšie vetrať a dieťaťu prúdi čerstvý vzduch.
Keď som prišiel k terase a pozrel cez sklo do kuchyne, zastal som ako zamrznutý.
Moja žena stála chrbtom k oknu, ruky sa opierali o kuchynskú linku, nohavice a nohavičky stiahnuté na členkoch. Martin, sused z vedľa, ju bral odozadu – rýchlo, tvrdo, bez zbytočných rečí. Mal gate spustené len po stehná, ruky jej držal na bokoch a vtláčal sa do nej tak, že sa jej celé telo pri každom náraze posúvalo dopredu. Tričko mala premokrené mliekom, kvapkalo jej to po bruchu na linku a na dlažbu.
Stál som tam za sklom, len pár metrov od nich, ale oni ma nevideli – slnko svietilo z druhej strany, odrážalo sa v okne, zvnútra bolo vonku čierne.
Srdce mi búšilo až v ušiach, nohy mi zrazu vážili ako olovo. Vidiel som, ako sa jej zadok trasie pri každom náraze, ako sa jej prsty kŕčovite chytajú hrany linky, ako sa jej chrbát prehnul až sa urobila – telo sa jej celé stiahlo, z hrdla jej vyšiel ten dlhý, tichý sten, ktorý som už mesiace nepočul.
Martin to ešte párkrát zatlačil a urobil sa. Videl som, ako sa mu zadok stiahol.Potom ho vytiahol videl som ako sa z nej začala liať biela tekutina po stehnách dole na dlažbu, bol som znechutený že ho nechala urobiť sa priamo do nej.
Ona sa otočila, kľakla si pred neho na kuchynskú podlahu a vzala ho do úst – pomaly, dôkladne, ako keby ho chcela úplne vyčistiť. Trvalo to len chvíľu, ale videl som to dosť dlho na to, aby sa mi to vrylo do pamäti.
V tej chvíli som sa spamätal.
Rýchlo som cúvol späť za roh domu, vrátil sa k autu, naštartoval som a odišiel o ulicu ďalej – zaparkoval som za rohom, kde ma nebolo vidno z okien ani z terasy.
Sedel som tam v aute dobrú pol hodinu.
Pozeral som sa na hodiny, na ulicu, na nič. V hlave mi to krúžilo dokola: mesiace „som unavená“, „je ešte skoro“ a teraz toto. Bez varovania. Bez ničoho. A ešte k tomu tie zamknuté dvere – ako keby mi to osud sám ukazoval, že to nemám vidieť.
Po pol hodine som sa vrátil.
Tentokrát som zaklopal na predné dvere. Po chvíli prišla, odomkla, usmiala sa ako vždy.
„Ahoj láska, prečo si zaklopal? Kľúč si zabudol?“
Povedal som len „áno, asi“ a vošiel som dnu.
Pobozkala ma na tvár – a vtedy to prišlo.
Z jej úst bolo cítiť niečo iné – slané, horkasté, to, čo poznám len z minulosti, keď sme sa milovali bez obáv.
Semeno na jazyku, ktorým sa ma dotkla.
„Prepáč, som strašne strapata,“ povedala ticho a trochu sa usmiala. „Celý deň ma malá zamestnávala, ani som nemala chvíľu pre seba.“
Prikývol som, povedal som len „hmm“ a išiel som sa osprchovať.
Stál som pod vodou dlho a stále som to cítil – ten pach v jej dychu, ten obraz cez terasové okno, ako keby sa mi to prehrávalo v hlave dokola.
Teraz viem, že „som unavená“ neznamenalo to, čo som si myslel.
A viem, že niečo sa v nás navždy zmenilo – aj keď ona o tom, že ja viem, ešte netuší.
-
pokemonpichu
- Příspěvky: 107
- Registrován: pon 28. říj 2024 17:19:44
- Role ženy: je NORMÁLNÍ
- Role muže: je KANDAULISTA
- Pár slov o nás: neuvedeno
Re: Šok
budem rád za názor. Alebo píšte ak chcete pokračovanie.
-
Baggio
- Příspěvky: 1
- Registrován: čtv 22. kvě 2025 23:11:26
- Pár slov o nás: neuvedeno
Re: Šok
Ahoj, dobrý pokračuj. Třeba to pro změnu otoč. Ať si užívá on a tvrdí hodně práce, nechuť bolest hlavy. A s každým vysledovanym pristihnutim odplata a nastražené pomsty v podobě sexu s více muži nucené nastražené jako vydírání muže s prozrazenim nakonec že o všem věděl a dále její vydírání videi a prodavanim. Jsem to zamotal či? Ty ale určitě máš svoji verzi a představu tak prosím pokračuj.
-
kentusssak
- Příspěvky: 136
- Registrován: pon 22. srp 2016 0:14:53
- Role muže: nelze jednoduše zařadit
- Bydliště: Kosice
Re: Šok
Pis pokracuj, vyzera to zaujimavo
-
Morning_star
- Příspěvky: 111
- Registrován: pon 07. úno 2022 22:45:58
- Role ženy: je HOTWIFE
- Role muže: je KANDAULISTA
- Pár slov o nás: neuvedeno
Re: Šok
Zcela upřímně, tohle může napsat jen muž, který nikdy nebyl na rodičovské a netuší, jak náročné to je. A nejspíš ani nebyl u porodu a neviděl, jak dlouho se z toho tělo dává dohromady. Půl roku po porodu fakt žádná žena šukat s cizím nebude. Leda by měla chůvu.
