A ona? Mladá. Krásna. Dokonalá. V jej tvári bolo niečo nežné, takmer nevinné, ale telo hovorilo iný príbeh. Bola stvorená na to, aby bola matkou. Ale jej manžel jej to nikdy nedokázal dať.
Posadili sa oproti mne v mojej luxusnej kancelárii. On – o dvadsať rokov starší, sebaistý, ale so stopou frustrácie v očiach. Ona – s jemne sklonenou hlavou, ale pohľadom, ktorý občas zablúdil ku mne.
„Chceme sa rozviesť,“ povedal chladne.
Prešiel som si spis. Dôvod? Neplodnosť.
Ona prehltla, jej pery sa jemne zachveli. Bol to jej sen – dieťa. Ale roky plynuli a sen sa menil na nočnú moru.
„Skúsili sme všetko,“ prehovorila. Jej hlas bol mäkký, smutný. „IVF, hormonálna liečba, darcovské spermie… nič.“
On pokrčil plecami. Bol to muž, ktorý nebol zvyknutý prehrávať. Ale tentoraz prehrával.
„Nevidím inú možnosť. Chcem rodinu, ona tiež, ale keď to nejde…“
Oprel som sa v kresle, prekrížil ruky a zadíval sa na nich. Vedel som, že mám niečo, čo oni nemajú. Som zdravý, plodný – lekári mi to potvrdili. Moje spermie sú silné, pohyblivé. Už som pomohol splodiť dieťa predtým. A okrem toho… priťahovala ma.
„Možno rozvod nie je riešenie,“ prehodil som s úškrnom.
Ona ku mne zdvihla pohľad. V očiach jej prebleskla zvedavosť.
„Aký spôsob navrhujete?“ spýtal sa manžel podozrievavo.
Neuhol som pohľadom. „Môžem vám pomôcť.“
Ticho. Ona si zahryzla do pery. Cítil som, že sa jej tá myšlienka páči.
„Ako… ako by to prebiehalo?“ zašepkala.
„Prírodnou cestou,“ povedal som priamo. Žiadne skúmavky, žiadne umelé oplodnenie. Len surová vášeň a istota, že to funguje.
On sa zamračil. „Nie.“
Jeho hlas bol tvrdý. „To je poníženie.“
Ona ho chytila za ruku. „Ale láska… je to jediná možnosť. Už sme skúsili všetko.“
Pozrel sa na mňa. Vidím, že ma nenávidí. Lebo som mladší, geneticky zdravý, schopný dať jeho žene niečo, čo on nikdy nebude môcť.
„Chceš, aby som sa na to pozeral?“ opýtal sa trpko.
Ona mlčala. A ja? Ja som sa usmial.
„To je na vás,“ prehovoril som pokojne. „Ale ak chceš mať syna, ktorý ponesie jej krásu, jej eleganciu… a moju silnú genetiku, musíš sa rozhodnúť rýchlo. Moje ponuky nie sú bežné.“
Vidím, ako bojuje sám so sebou. Každá bunka v jeho tele kričí nie!, ale zároveň vie, že neexistuje lepšie riešenie.
„Nebudem pri tom,“ povie napokon, znechutený vlastnými slovami.
V tej chvíli som vedel, že som vyhral.
Otočil som sa k nej. Jej dych bol zrýchlený.
„A ty?“ zašepkal som. „Chceš to?“
Prikývla. Jemne, nesmelo, ale v očiach mala niečo temné, niečo zvrátene vzrušujúce.
Chceme pokračovanie??
Také já mám manželku vrstevnici, se kterou mám děti. No, ale mladší milenka se hodí 