10. Výročie

[idontexist]

Nečakaný darček
Patrik sa menil. Nebolo to okamžité, ale postupné, nenápadné. Mal pocit, že sa veci dejú samy od seba, no v skutočnosti to bolo vedenie – jemné, neustále a nekompromisné.
Adela si všimla, ako sa mu páči, keď preberá iniciatívu. Spočiatku to boli drobnosti – nechala ho čakať, kým ju uspokojí, alebo mu nepovolila sa jej dotknúť bez jej súhlasu. Čím viac sa poddával, tým viac sa jej to páčilo. A aj jemu.
Jedného večera ležali v posteli. Adela sedela obkročmo na Patrikovi a hľadela mu do očí. „Vieš, čo sa mi na tebe páči?“ zašepkala a prešla mu prstami po perách.
„Čo?“ vydýchol, fascinovaný jej pohľadom.
„To, že sa učíš. Že ma počúvaš. A že sa ti to páči.“ Naklonila sa k nemu a hrýzla ho do pery, len jemne, ale s jasným odkazom.
Cítil, ako sa jeho telo poddáva, ako jeho túžba byť pri nej, byť jej, rastie. Adela sa usmiala a pomaly z neho zišla. „Sadni si na kraj postele,“ prikázala mu.
Poslúchol bez slova. Z nočného stolíka vytiahla malú krabičku. Podala mu ju a sledovala jeho reakciu.
Otvoril ju a na okamih sa zarazil. Kovový krúžok pásu cudnosti sa v tlmenom svetle leskol. Srdce mu začalo biť rýchlejšie.
„Chcem, aby si ho nosil,“ povedala pokojne, akoby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete. „Patrí sa to. Každý poslušný manžel by mal mať svoj darček od svojej pani.“
Patrik prehltol. Vedel, čo to znamená. Že to nebude len hra. Že to je záväzok. A napriek tomu, alebo možno práve preto, prikývol. Adela sa usmiala a pohladila ho po líci. „Dobrý chlapec,“ zašepkala, keď mu ho nasadzovala.
Bolo to definitívne. A obaja to vedeli.

[Tomasb2]

Moc pěkné

[idontexist]

Stratený v poslušnosti
Patrik cítil, ako sa mu zrýchľuje dych, keď vošiel do spálne a uvidel, čo Adela pripravila. Na posteli ležali veci, ktoré doteraz videl len vo filmoch alebo pri zvedavom prehliadaní internetu. Jemná čierna saténová páska na oči, tenká kožená šnúrka, ktorá mohla slúžiť ako symbolická slučka okolo zápästí, a niekoľko drobných predmetov, ktoré v ňom vyvolávali zvláštnu zmes vzrušenia a neistoty.

Adela sa naňho usmiala a prešla k nemu ladným krokom. „Dnes uvidíme, aké hlboké sú tvoje hranice, miláčik.“ Jej hlas bol nežný, no nepochybne autoritatívny. „Vieš, že si so mnou v bezpečí. Ak niečo nebudeš zvládať, stačí, že mi to dáš najavo.“

Patrik prikývol, hoci v krku mal sucho. Už niekoľko týždňov vedel, že jeho úlohou je uspokojovať ju, byť jej oddaný v spálni, no dnešný večer sa zdalo, že to pôjde ešte ďalej. Nebál sa, práve naopak. Niečo hlboko v ňom ho nútilo túžiť po tom, aby sa jej mohol úplne podvoliť.

Adela ho jemne posadila na kraj postele a vzala saténovú pásku. „Zavri oči,“ prikázala a on ju okamžite poslúchol. Keď mu ju pevne priviazala, jeho svet sa ponoril do tmy. Pocítil, ako sa jej prsty dotýkajú jeho hrude, ako sa mu perami jemne obtrela o ucho, keď zašepkala: „Dnes ťa povediem tam, kam sama budem chcieť.“

Nasledovalo niekoľko dlhých minút, v ktorých si uvedomoval len jej prítomnosť. Chvíľami cítil, ako sa jej telo otiera o jeho, ako mu rukami jemne, no nekompromisne vedie ruky za chrbát. Pocítil tenkú koženú šnúrku, ktorou mu spojila zápästia – nebolo to pevné, ale stačilo to na to, aby sa cítil odkázaný na jej milosť.

„Dnes nebudeš potrebovať nič, čo je medzi tvojimi nohami,“ oznámila mu pobavene, kým mu dlaňou prešla po klietke cudnosti, ktorú už nejaký čas nosil. „Tvoj najväčší darček pre mňa je tvoja poslušnosť, nie tvoje uspokojenie.“

Patrik sa neodvážil protestovať. Práve naopak – v tom momente si uvedomil, ako veľmi ho vzrušuje samotný fakt, že jeho túžby už nie sú pod jeho kontrolou. Adela ho viedla, nechala ho cítiť každý dotyk, každý jej príkaz. Testovala, ako ďaleko dokáže zájsť, ako veľmi jej dovolí ovládnuť každý kúsok jeho tela i mysle.

V určitom momente si uvedomil, že nie je cesty späť. Keď mu sňala pásku z očí, videl v jej pohľade niečo, čo mu potvrdilo, že už nie je len jej manželom. Bol jej. Celý, bez výhrad. A viac, než čokoľvek iné, ho to napĺňalo pocitom spokojnosti, akú nikdy predtým nepoznal.